Senzorická integrácia

Vychádzam z konceptu senzorickej integrácie doktorky A. Jeans Ayres – ergoterapeutka z Kalifornie.

„Senzorická integrácia je neurofyziologický proces, ktorý organizuje zmyslové informácie z nášho tela a prostredia a umožňuje nám používať naše telo efektívne v interakciách s prostredím“ (Ayres, 1985)

V súčasnosti sa stretávame s deťmi/dospelými, ktorí sú prestimulovaní vonkajšími podnetmi, či už zrakovými, sluchovými, čuchovými, vestibulárnymu, taktilnými a pod., vtedy hovorím o hypersenzitivite daného zmyslového systému.

Alebo naopak, nedostáva sa im dostatok podnetov z vonkajšieho prostredia, aby sa dosýtili, vtedy hovoríme o hyposenzitivite daného zmyslového systému.

V praxi to môže vyzerať napríklad takto:

• Dieťa neplače, keď sa vážne zraní a nevadia mu malé úrazy alebo naopak vadia mu aj dotyky
• Dieťa si nevšimne, že sa ho niekto dotkol alebo naopak vadí mu oblečenie, akýkoľvek dotyk a pod.
• Stále sa dotýka predmetov, vyhľadáva dotyky
• Dieťa nemá rado fyzické aktivity, preferuje sedavé činnosti, nezapája sa do skupinových pohybových aktivít s inými deťmi alebo naopak neobsedí, stále behá, krúti sa, skáče a pod.
• Dlho mu trvá, kým sa oblečie
• Dieťa sa ľahko vyčerpá
• Stráca sa vo vlastnej fantázii, má nízku vnútornú motiváciu
• Naopak príliš riskuje, nevie odhadnúť riziko v hre
• Často niečo olizuje, hryzie, žuje
• Dieťa nedokáže pokojne sedieť, nemôžte s ním nikam ísť, kde sa nemôže pohybovať
• Dieťa si nechce umývať zuby, sprchovať sa
• Nemôže chodiť naboso alebo naopak si dáva stále ponožky dole
• Neznesie parfémy alebo naopak všetko očucháva
• Vadia mu silné zvuky, hlasy, hluk alebo naopak si púšťa hlasno televíziu, hudbu a pod.
• Dieťa nezvláda základné sebaobslužné činnosti – obliecť sa, zapnúť gombík, zips, očesať, naliať si vodu, ísť na záchod a pod.

Toto je len krátky opis správania detí a dospelých, ktorí môžu mať poruchy senzorickej integrácie.

Našli ste sa v nich?

Pravdepodobne môže ísť práve o poruchy senzorickej integrácie, ale aj nemusí.

Príčiny je potrebné preskúmať v diagnostickom procese.

Cieľom SI je:

Nazerať na správanie dieťaťa ako adaptačnú stratégiu, ktorou nám chce povedať, čo potrebuje

Porozumieť správaniu dieťaťa vďaka porozumeniu neurologických procesov a následne k lepšej organizácii funkcií CNS

Pracovať na formovaní zmien v mozgu vďaka neuropasticite mozgu, vývinovej postupnosti, heterarchickej štruktúre CNS (celistvý pohľad na CNS – mozog funguje ako celok), adaptívnej reakcii a vnútornej motivácii

Priviesť dieťa k väčšej samostatnosti a pochopeniu jeho správania a následne voľbe stratégie, ktorá mu pomôže integrovať dané podnety

Podporiť sebavedomie dieťaťa a jeho vnútornú motiváciu

Pomôcť deťom, aby sa cítili dobre

Upraviť prostredie tak, aby vyhovovalo zmyslovým potrebám dieťaťa

Naučiť sa rešpektovať potreby detí s SI problémami

Poskytnúť dieťaťu intenzívne vstupy alebo naopak podnety na upokojenie tzv. senzorickú diétu

Podľa Ayres poznáme 7 zmyslov:

• Zrak
• Sluch
• Čuch
• Chuť
• Hmat
• Pohyb v priestore – vestibulárny systém
• Svaly a poloha – proprioceptívny (vrátane interocepcie – vnímanie vlastného tela, orgánov a pod.)

Podľa konceptu J. Ayres pracujeme primárne s 3 zmyslovými systémami (pretože sa ontogeneticky vyvinuli ako prvé v prenatálnom vývine v maternici ) a to s:

1. Vestibulárnym
2. Proprioceptívnym
3. Taktilným

Práve tieto systémy ďalej ovplyvňujú ostatné zmyslové systémy.

Vestibulárny systém

Vestibulárny systém je zodpovedný za tieto funkcie organizmu:

• Vnímanie tela
• Gravitačná istota
• Motorické plánovanie
• Integrácia oboch strán tela
• Pohyby očí
• Držanie tela
• Rovnováha
• Svalový tonus

Ak niektoré z týchto funkcií je oslabených môže to byť spôsobené:

Hyposenzitivitou na vestibulárne podnety, čo v praxi vyzerá napr. dieťa je neposedné, stále skáče, behá, krúti sa = vyhľadáva vestibulárne podnety

Hypersenzitivitou na vestibulárne podnety – dieťa vyhľadáva sedavé činnosti, nezapája sa do pohybových hier s deťmi.

Alebo inými dysfunkciami vestibulárneho systému.

Proprioceptívny systém

Proprioceptívny systém zabezpečuje tieto funkcie organizmu:

• Usporiadanie a organizácia činnosti
• Motorické plánovanie
• Vnímanie tela – polohy, pohybov tela, svalov, šľachy, kĺby
• Pohyby očí
• Držanie tela
• Rovnováha
• Svalový tonus

Ak niektoré z funkcií sú oslabené, môžeme hovoriť o:

Hyposenzitivite proprioceptívneho systému, kedy dieťa má stále potrebu niekoho objímať, chytať sa ľudí alebo vecí, hrýzť predmety a pod.

Hypersenzitivta proproceptívneho systému nebola definovaná.

Taktilný (hmatový) systém

Medzi hmatové funkcie zaraďujeme:

• Jemná motorika a motorika úst
• Vnímanie tela – dotyky, teplota, bolesť
• Motorické plánovanie
• Objavovanie a učenie sa
• Sanie a jedenie
• Emocionálne stabilita
• Užívanie si dotyku
• Nadväzovanie vzťahov, sociálne interakcie

Ak je viacero z týchto funkcií oslabených hovoríme o buď:

Hyposezitivite taktilného systému, kedy dieťa vyhľadáva veľa taktilných podnetov – oblizuje veci, chytajú všetko, nevadí mu, že má mokré oblečenie, že mu tečú sople, nemajú správne vnímanie teploty tela, bolesti a pod. Často sú tam aj logopedické ťažkosti.

Hypersenzitive taktilného systému – neznesú objatia, špinavé ruky, tečúcu vodu pri sprchovaní, niektoré oblečenie, kontaktné hry a pod.